Preview only show first 10 pages with watermark. For full document please download

Organizačná štruktúra Spišskej Kapituly A Jej členovia Do Konca 13. Storočia / Die Organisationsstruktur Des Zipser Kapitels Und Seine Mitglieder Bis Ende Des 13. Jahrhunderts

   EMBED


Share

Transcript

Recenzenti: Prof. Dr. phil. Martin Homza (Univerzita Komenského v Bratislave) Doc. PhDr. Ivan Mrva, CSc. (Univerzita Sv. Cyrila a Metoda v Trnave) PhDr. Martin Štefánik, PhD. (Historický ústav SAVv Bratislave) Publikácia vznikla na základe riešenia projektu grantovej agentúry Ministerstva školstva Slovenskej republiky VEGA 1/0139/12 Topographia ecclesiastica Slovaciae mediaevalia. Cirkevný miestopis Slovenska v stredoveku II. © Towarzystwo Slowaków w Polsce, 2014 © Filozofická fakulta Trnavskej univerziryv Trnave, 2014 © Katedra histórie a Inštitút pre výskum prameňov k slovenským dejinám Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, 2014 ISBN 978-83-7490690-6 Obsah Úvod........................................................... 11 Vladimír Rábik Vita laudanda: litteris ac moribus imbutus . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14 Vladimír Rábik Osobní výpovědi v nejstarších listinách českých panovníků 19 Marie Bláhová Šlachtic Donč syn Dominika, zvolenský a liptovský župan 27 Ferdinand Uličný Tri svetlé desaťročia v dejinách zaniknutej stredovekej osady Horňany . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48 lán Lukačka TurčianskyprepoštJán-lvánka(1279 -1309) 56 Vladimír Rábik Nález stredovekého pečatidla hodnoverného miesta jasovského konventu premonštrátov z konca 13.storočia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 76 Radoslav Ragač 7 Postoj Bernarda z Clairvauxkpúťam Bernard JozejMeliš OP 85 Organizačná štruktúra Spišskej kapituly a jej členovia do konca 13. storočia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .. 101 Peter Labanc Prvé nemecké listiny Uhorska a stredoveká Bratislava. . . . . . . . . . .. 124 Juraj Šedivý Dispense z přijetí svěcení kleriků pražské diecéze v Uhrách a speciálně v Nitře v desetiletí 1358 - 1369 139 Zdeňka Hledíková Vývoj miest a mestečiek Liptovskej župy v stredoveku 151 Julius Bartl Rod Čech z Levíc v stredoveku II. (Peter Čech) 167 Miloš Marek Erbové a nobilitačné listiny ako prameň výskumu sociálnej mobility v Uhorsku za vlády Žigmunda Luxemburského 204 Daniela Dvořáková Štúdiá Turzovcovv Taliansku v 15. storočí 215 Stanislaw A. Sroka Památná kniha mesta Sabinova (Liber annalium) z roku 1446 228 Pavol Hudáček Lekár troch králov, Bratislavský a vyšehradský prepošt Siegfried Degenberg a jeho zdravotné rady. . . . . . . . . . . . .. Miriam Starý Tekov. Príspevok k sídelnému vývoj u mesta Peter Keresteš 8 260 Hlavačková 267 Niekoľko poznámok k začiatkom valašského osídľovania v oblasti severozápadného Slovenska........................... 297 Drahomír Velička Veršovaná zmluva Leonarda z Uničova s bardejovským magistrátom 312 Daniel Škoviera K metodologickým otázkám studia erbovních měšťanů . . . . . . . . . . 3 19 Ludmila Sulitková Rekatolizačné aktivity v působení arcibiskupa Iuraja Selepčéniho 338 Peter Mulík Bratislava podľa daňového súpisu z roku 1715 355 Mária Kohútová Hospodárske pomery mestečiek a obcí Červenokamenského panstva podľa daňových súpisov z rokov 1715a 1720 370 Adrián Lančarič Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Šahách (Odvýstavby stredovekého kostola k výstavbe novovekého) . . . . .. 383 Henrieta Žažová Medailóniky (sviatóstky) z cintorína v exteriéri Baziliky sv. Mikuláša v Trnave 400 Erik Hmčiarik Úradníci na cisárskom panstve Holíč od druhej polovice 18. storočia do roku 1860 426 Ivana Fialová Kánonické vizitácie Dunajeckého dekanátu roku 1832 456 iozef Šimončič Slovenskí osvietenskí vzdelanci Adam František Kollár a Iozef Bencúr 483 Marta Dobrotková 9 Publicistická činnosť Martina Kollára 495 Zuzana Lopatková Andrej Hlinka a Spolok Svatého Vojtecha 517 Milan Katuninec K niektorým aspektom v dokumentoch Francúzskej vojenskej misie v ČSRv rokoch 1919- 1925 552 Marián Manák Krátka rekapitulácia niektorých stránok súdneho procesu s maršalom Philippom Pétainom 564 Pavol Petru! Presídlenci z územia Oravskej priehrady do Alekšiniec 590 Martin Garek Pódohospodársky archív a Richard Marsina . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .. 601 Daniela Tvrdoňová Katedra histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity a profesor Richard Marsina 613 Vladimír Rábik Zoznam autorov 10 623 Organizačná štruktúra Spišskej kapituly a jej členovia do konca 13. storočia Peter Labanc Kapituly (katedrálne a kolegiátne) nepatria v slovenskej historiografii medzi často skúmané témy. Dóvodov bolo viacero a tým za útlm vďačí aj výskum slovenských cirkevných dejín všeobecne. V súčasnosti však móžeme pozorovať snahu opátovne naštartovať záujem historikov o bádanie cirkevnej organizácie.' Stavvýskumu však zaostáva za spracovaním otázky v susedných krajinách - Čechách, na Morave a v Polsku.' Napriek istej dichotómii v prístupe k téme na Slovensku je vývoj perspektívny, slubujúci zaujímavé výsledky. Niekol'ko poznámok som organizačnej štruktúre Spišskej kapituly venoval v knihe o spišských prepoštoch.' Z hladiska celku nebolo možné všímať si kanonikov podrobnejšie. To je hlavný dóvod vzniku tejto čiastkovej štúdie, ktorá sa zároveň snaží skúmať Spišskú kapitulu 1 2 3 Výberovo možno spomenúť Hišem, Cyril - Zubko, Peter (edd.) Kapituly kanonikov. Košice 2003; Šedivý, Iuraj: Mirtelalterliche Schriftkultur im Pressburger Kollegiatkapitel. Bratislava 2007; Hlavačková, Miriam: Kapitula pri Dóme sv. Martina - intelektuálne centrum Bratislavy vIS. storočí. Bratislava 2008; Glejtek, Miroslav: Inštitúcia Spišskej kapitulyv ranom novoveku: Vnútorné dejiny kapitulyv 17.a 18. storočí vo svetle kanonických vizitácií a kapitulných štatútov. Dizertačná práca. Vedúci diplomovej práce: Peter Chrastina. Nitra 2011 a z nej publikované časti Glejtek, Miroslav: Príspevok k výskumu organizačnej štruktúry Spišskej kapituly do konca 18. storočia. In: Konštantínove listy, roč. 5, 2012, s. 29 - 55; Glejtek, Miroslav: Spišská kapitula v 16. - 18. storočí vo svetle kanonických vizitácií a kapitulských štatútov: I. časť: Svatí patróni, relikvie a sakrálne objekty. In: Liturgia: časopis pre liturgickú obnovu, roč. 23, č. 2, 2013, s. 164 - 189. Fedeles, Tarnás: Die ungarische Dom- und Kollegiatkapitel und ihre Mitglieder im Mittelater. In: Hrdina, Jan - Maříková, Martina (edd.): Kapituly v zemích Koruny české a v Uhrách ve středověku: Documenta Pragensia Supplementa II. Praha 2011, s. 184. Labanc, Peter: Spišskí prepošti do roku 1405. Kraków - Trnava 2011. 101 z prosopografického hladiska v najstaršom období. V tom je inšpirovaná najmá publikáciami A. Radziminského," M. D. Kowalského.ř či staršími prácami F. Kollányiho" a I. Vagnera.' V prípade Spišskej kapituly sa o zoznam kanonikov pokúsil J. Hradský, ktorý však zostal pri strohom vymenovaní jej členov s konkrétnym rokom zmienok o nich." Spišské prepoštstvo vzniklo pravdepodobne na začiatku 13. storočia.? Stalo sa tak v čase, keď historický vývoj kapitúl dosiahol svoju stabilnú formu na niekořko storočí. Na čele prepoštstva stál prepošt, ktorému podliehali kanonici. Najstaršie správy dokladujú, že na Spiši spočiatku neexistoval vzájomne oddelený majetok kapituly a prepoštstva. V rokoch 124810 a 1249,11 keď došlo zo strany krála k donáciám v prospech prepoštstva, boli obe adresované prepoštovi a Kostolu sv. Martina na Spiši a nie je v nich zmienka o kapitule. To neznamená, že neexistovala, ale v tom čase nepredstavovala samostatný právny subjekt. Túto skutočnosť potvrdzuje obdobná formulácia z roku 1264, keď Belo IV. vrátil zem Vysoká prepoštskému kostolu sv. Martina na spiši." Nasleduje logická otázka o čase, v ktorom prebehlo formálne oddelenie oboch stránok. Už dopredu treba konštatovať, že to nebol moment jednorazový, ale bol to proces postupný. Priame informácie o ňom sa nezachovali, mažeme ho rekonštruovať na základe jednotlivých zmienok v prameňoch. V roku 1269 Belo IV. prenechal Letanovce, *Hejmut a Marcelov hrad Kostolu sv. Martina a jeho prepoštovi," v tom čase Mutimírovi. Ten v roku 1281 prenechal polovicu výnosov z tohto majetku kapitule. Čo ho k tomu viedlo, naznačil prepošt v samotnej listine, keď uviedol, že Radzimiríski, Andrzej: Pralaci i kanonicy kapituly katedralnej plockiej w XIV i I pol. xv w. I. Torurí 1991. Kowalski, Marek D.: Pralaci i kanonicy krakowskiej kapituly katedralnej od pontyfikatu biskupa Nankera do šmierci biskupa Zawiszy z Kurozwek (1320 - 1382). Kraków 1996. Kollányi, Ferencz: Esztergomi kanonok 1100 - 1900. Esztergom 1900. Vagner, Iózsef Adalékok a nyitrai székes-káptalan tórténetéhéz. Nyitra 1896. Hradszky, Iosephus: Initia progressus ac praesens status Capituli ad sanctum Martinum E. C. de Monte Scepusio. Szepesváralja 1901, s. 297 - 331. K vzniku Labanc, P.: Spišski prepošti do roku 1405, s. 18 - 20. Labanc, Peter: K majetkovým pomerom Spišského prepoštstva v Zemplínskej župe (Olaszliszka). In: Rábik, Vladimír (ed.): Studia Historica Tyrnaviensia XIII. Trnava - Kraków 2011, s. 121 - 122, Č. 3. Marsina, Richard (ed.): Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I. - II. Bratislavae 1971, 1987, tu II., s. 229 - 230, Č. 329. Štátny archív Levoča, fond Spišské prepoštstvo (ďalej SpP), n. 4: ...quandam terram ecclesie 4 5 6 7 8 9 10 11 12 sancti Martini prepositure de Scepus ... 13 102 Rábik, Vladimír: Spišské falzum k roku 1250: Ku kritike a interpretácii najstarších prameňov o Marcelovom hrade pri Hrabušiciach. In: Slovenská archivistika, roč. XXXVI, Č. 2/2001, s. 44 - 45, Č. 2: ...ecclesie sancti Martini de Scepus et preposito eiusdem ecclesie... v tejto otázke sa naň kanonici sťažovali pred pápežským legátom Filipom. Zdůraznil však, že tak učinil po zrelej úvahe pred padnutím legátovho rozsudku." Obdobne Mutimír vyriešil aj spor ohladom zemplínskych majetkov," ktoré prepoštstvo získalo v roku 1248. Tieto dva konkrétne prípady poukazujú na prebiehajúcu emancipáciu zboru kanonikov na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 13. storočia. Zakrátko po rozdelení príjmov z vinice v Blatnom Potoku (Sárospatak, Maďarsko) a majetkového komplexu okolo Letanoviec získala samotná kapitula zem 'I'ibora" a majetokAbu, brata kustóda jána." Prvé náznaky Mutimírovho postupu možno badať už v jeho známom testamente z roku 1273,keď časť svojho osobného majetku nechal kanonikom." Nastúpený trend potvrdzuje listina prepošta Bartolomeja, ktorýv roku 1284 kapitule vrátil čiastku zeme odňatú jeho predchodcom Lukášem." Termín ecclesia/kostol je tu vnímané ako synonymum slova capitulum. K právnemu a majetkovému osamostatneniu kapituly od prepošta došlo v priebehu sedemdesiatych rokov 13. storočia v druhej polovici pontifikátu prepošta Mutimíra, ktorý bol sprevádzaný spišskou vládou královnej Alžbety a působením legáta Filipa v Uhorsku." 14 15 16 17 18 19 20 Bárdosy, Ioannes (ed.): Supplementum Analectorum terrae Scepusiensis I. Leutchoviae 1802, s. 221 - 222, č. XLVII: ...licet pro eisdem villis fratres nostri traxerint nos in causam coram domino legato tamen ante decisionem ipsius cause maturiori et saniori habita delibera· cionem mediatatem omnium proventuum dictarum villarum tam maiorum, quam minorum decimis fratribus nostris immo ipsi capitulo contulimus, ordinavimus et statuimus perpetuo retinendas ... Prepis podlá Štátny archív Levoča, fond. Súkromný archív Spišskej kapituly (ďalej SASK),scr. 6, fase. 1, n. S. SpP n. 8: ...nos coram domino lega to traxissent in causam ante litis decisioni maturiori et saniori habita deliberacione medietatem dicte vinee in Potok cum omnibus proventibus dictis fratribus nostris et capitulo reliquimus perpetuo possidendam ... Borsa, Iván - Szentpétery, Emericus (edd.): Regesta regum stirpis Arpadianae critico-diplomatica I. - II. Budapest 1923 - 1987 (ďalej RA),tu II/2- 3., s. 284 - 285, č. 3135: ...statueret [i. e. homo conventus de ScepesJ ipsam terram ... capitulo ecclesie sancti Martini de Scepes ... RA lI/2- 3, s. 286 - 287, č. 3137: ...Aba, frater Iohannis custodis ecclesie sancti Martini de Scepes, quandam terram suam ... confessus est capitulo ecclesie sancti Martini de Scepes pro viginti quatuor marcis vendidisse ... SASK12/1/1; Hradszky, J.: Initia, s. 299 - 302: ...pro remedio anime nostre reliquimus sacerdotibus et clericis canonicis in ecclesia beati Martini conmorantibus ... SASK 2/2/11: ...quandam particulam terre nostre Zeek vocate et aliam particulam, quam Lucas, prepositus, bone memorie predecessor noster, indebite abstulisse dicitur ab eisdem, que est inter rivulum et magnam viam, per quam itur ad Almas de ecclesia sancti Martini, simul cum molendino, quod est in metis eiusdem terre, dedimus, donavimus et contulimus predictis fratribus nostris capitulo, scilicet ecclesie sancti Martini, perpetuo et irrevocabiliterpossidendas ... Golab, Kazimierz: Biskup Filip z Fermo i jego statuty legackie z 1279 r. In: Roczniki historyczne XXVI, 1960, s. 255 - 264. 103 Ďalšou dóležitou otázkou pri výskume kapituly je určenie počtu jej členovoTen nebol stabilný a v priebehu času sa menil." Najstaršou informáciou o celkovom počte kanonikov Spišskej kapituly je listina z roku 1301,ktorá oznamuje priebeh a výsledok volby prepošta po smrti biskupa Iakuba.f V tom čase mala kapitula sumárne šestnásť kanonikov vrátane lektora, kantora a kustóda. Tento počet potvrdzuje aj listina kardinála Gentilisa z roku 1309, ktorou nariaďoval kanonikom dodržiavať rezidenciu." V roku 1323 došlo k opatovnej volbe prepošta. Pod jej oznámenie sa podpísalo jedenásť členov kapituly." Nie je to však úplné číslo. Kolégia volitelov sa zúčastnil Jakub, ktorý v subskripcii nefiguruje. Takisto tam nie je uvedený scholastik Mikuláš, ktorý podpísal štyroch kanonikov (za predpokladu, že ide len o iný termín pre hodnosť lektora)." Tento príklad jednoznačne ukazuje, že zostupná krivka počtu kanonikov po roku 1301,poťažmo 1309, nie je taká jednoznačná ako sa zdá na prvý pohlad. V novoveku mala kapitula stabilne dvanásť členov." Všetky informácie spred roka 1301sú omnoho torzovitejšie a žiaden dobový dokument neprináša úplný výpočet spišských kanonikov alebo prebend. Odkázaní sme tak na prácnu rekonštrukciu stavu kapituly zo zlomkovitého materiálu. Rok 1301tak v retrospektíve plní úlohu východiskového bodu. Dóležitým medzníkom v 13. storočí vo vývoji štruktúry kapituly je rok 1282.Vtedajší prepošt Lukáš fundoval šesť nových kanonických prebend, ktoré personálne obsadil." Hoci priamu správu o tom nemáme, je namieste predpokladať, že už v čase vzniku prepoštstva bol založený zbor kňazov pri prepoštskom kostole s istým počtom prebend." Ich počet ani štruktúru nepoznáme, pretože prvé priame informácie o kanonikoch sa objavujú až v roku 1262, teda polstoročie po prvej zmienke o spišskom prepoštstve (1209). 21 22 23 24 25 26 27 28 104 K premenlivosti počtu kanonikov Vroclavskej kapituly pozri Samulski, Robert: Untersuchungen uber die persčnliche Zusammensetzung der Breslauers Domkapitels im Mittelalter bis zum rode des Bischofs Nanker (1341)I. Weimar 1940, S. 15 - 18. Sedlák, Vincent (ed.): Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I. - II. Bratislavae 1980,1987 (ďalej RDSl), tu 1., s. 39 - 41, Č. 28. RDSl 1., s. 277 - 278, Č. 620. RDSl II., s. 394 - 395, Č. 906. Labanc, P.: Spišskí prepošti do roku 1405, s. 85 - 86, pozn. Č. 331. Glejtek, M.: Príspevok k výskumu organizačnej štruktúry Spišskej kapituly, s. 35. Hradszky, ].: Initia, s. 307 - 308. K zachovaniu Labanc, P.: Spišskí prepošti do roku 1405, s. 60, pozn. Č. 216. Desiatkami z *Hejmutu pripadli prebende, ktorú získal kňaz [án, slúžiaci každý deň omšu za prepošta v Kaplnke Panny Márie na Spišskej Kapitule. Desiatky z Klčova mal dostávať kanonik Jakub, z Beharoviec a Vojkoviec Štefan, z Iamníka Helbrand, Ián desiatky zo Spišského Hrušova a posledný menovaný jcrdan z Jánoviec a *Števkovej kúrie pri Jánovciach. Glejtek, M.: Príspevok k výskumu organizačnej štruktúry Spišskej kapituly, s. 33 - 34. Najčastejšie sa uvažuje o štyroch prebendách, ktoré sa vyšpecifikovali postupne s rastúcim polom p6sobnosti kapituly, majetkovým postavením a tiež funkciou hodnoverného miesta." Podobný fundátorský čin ako Lukáš vykonal aj prepošt Matej, čo svojou listinou potvrdil aj ostrihomský arcibiskup Benedikt. O týchto udalostiach vieme vďaka tomu, že v roku 1279 žiadali spišskí kanonici pápežského legáta Filipa o potvrdenie týchto fundácií." Čas, bližšie okolnosti, ani počet založených prebend nepoznáme a zo známych prameňov sú tieto otázky nezodpovedatelné. Ak budeme predpokladať počiatočný stav na úrovni štyroch kanonikov a v roku 1282 pribudlo ďalších šesť, možno interval počtu prebend založených prepoštom Matejom v kontexte s počtom kanonikov v roku 1301 stanoviť na dva až šesť. Za pravdepodobnejšie považujem hodnoty z prvej polovice tohto rozsahu. Zvyšné prebendy mohli vzniknúť za iných prepoštov, azda za biskupa Jakuba. Dátum Poradie Vydavatel' Zdroj 1274 lektor, kustód Roland, spišský župan RA II/2-3, s. 95 - 96, 1275 kantor, lektor, kustód Spišská kapitula RDSl 1., s. 246, 1286 lektor, kantor Vladimír, ostrihomský arcibiskup Hradszky, J.: Initia, s. 310 - 318 1301 lektor, kantor, kustód Spišská kapitula RDSl 1., s. 39 - 41, Č. 28 1323 kantor, kustód Spišská kapitula RDSl II., s. 394 - 395, 1366 lektor, kantor, kustód Spišská kapitula MOL DL 74828 1369 lektor, kantor, kustód Spišská kapitula MOL DL 13481 Č. Č. 2518 536 Č. 906 Pri poznávaní vnútornej štruktúry Spišskej kapituly sa musíme opat odraziť od listiny z roku 1301.Zo šestnástich členov kapituly boli traja 29 30 Homza, Martin: Počiatky kresťanstva na Spiši. In: Novotná, Mária (ed.): Acta Musaei Scepusiensis 2008. Levoča 2008, s. 194. SASK11/1/13:...Sane sicut exhibita nobis vestra peticio continebat pro vestre ecclesie honestare bone memorie M, prepositus de Scypis, Strigoniensis dioecesis quasdam dignitates in ipsa ecclesieprovide ordinavit, quam ordinacionem apostolico petiistis munimine roborari. Nos igitur vestris precibus inclinati ordinacionem ipsam, sicut sine pravitate provide facta est, et hactenus pacifice observata et in litteris inde confectis ac in con.firmacione bone memorie Benedicti, Strigoniensis archiepiscopi continetur auctoritate, qui jungimur apostolica con.firmamus et presentis scripti patrocinio communimus ... K času pósobenia Benedikta na arcibiskupskom stolci pozri Beke, Margit: II. Benedek. In: Beke, Margit (ed.): Esztergomi érsekek 1001- 2003. Budapest 2003, s. 1U -115; Knauz, Ferdinandus et al. (edd.): Monumenta Ecclesiae Strigoniensis I. - IV. Strigonii Budapestini 1882 - 1999 (ďalej MES), tu 1., s. 413 - 414. 105 hodnostármi a zvyšní kanonikmi. Práve hodnosti (lektor, kantor, kustód) sa vyformovali z kruhu počiatočnej prepoštskej rady v nadváznosti na základné potreby pri starostlivosti o liturgiu a liturgický priestor prepoštského kostola. V rozmedzí storočia (1274 - 1369) sa v prameňoch niekoľkokrát vyskytuje poradie dignít, ktoré dáva tušiť istú hierarchiu medzi nimi. Hodnovernosti ich sledu pridáva váhu, že sú to v prevažnej vačšine vydavatelia, ktorým boli pomery vnútri kapituly známe. Z tabulky jednoznačne vyplýva, že najmenej významnou hodnosťou podľa uvádzania v písomnostiach bola kustódia. Zo vzájomnej pozície lektora a kantora v známych prameňoch vidíme v staršom období istú nejednoznačnosť, neskoršie poradia sú však jednoznačné. Toto usporiadanie plne korešponduje so štruktúrou kapituly v novoveku." Lektor spočiatku sám zabezpečoval čítanie úryvkov Svatého písma počas liturgických slávení, koncipoval a písal kapitulné písomnosti a vyučoval v kapitulnej škole." Neskór v 14. storočí sa tieto úlohy rozdelili medzi sublektora (liturgické slávenia, vyučovanie) a notára (hodnoverné miesto)." V pósobnosti kantora bolliturgický spev, vedenie modlitieb a dozor nad ich správnostou." Klerik, ktorému bola zverená hodnosť kustóda plnil najmá úlohy charakteristické pre kostolníka. 31 32 33 34 106 Glejtek, M.: Príspevok k výskumu organizačnej štruktúry Spišskej kapituly, s. 53, tab. I. Mályusz Elemér: Egyházi társadalom a kozépkori Magyarországon. Budapest 2007, s. 60. K vzťahu lektora a hodnoverného miesta Hradszky, J.: Initia, s. 228 - 229; Chalupeeký, Ivan: význam hodnovernýeh miest v Uhorsku na príklade Spišskej kapituly. In: Hišem, Cyril - Zubko, Peter (edd.): Kapituly kanoníkov. Košice 2003, s. 78; K5falvi, Tamás: Plaees of Authentication (loca credibilia). In: Chronica II, 2002, s. 36; Glejtek, M.: Príspevok k výskumu organizačnej štruktúry Spišskej kapituly, s. 43 - 44; Gulin, Ante: Hrvatski srednjovjekovni kaptoli: loea eredibilia sjeverne i središnje Hrvatske. Zagreb 2001, s. 156; Hunyadi, Zsolt: Administering the Law: Hungary's Loea Credibilia. In: Rady, Martin (ed.): Custom and Law in Central Europe. Cambridge 2003, s. 33. Mályusz E.: Egyházi társadalom, s. 61. V Spišskej kapitule je sublektor prvýkrát doložený v roku 1345. Rábik, Vladimír (ed.): Monumenta Vatieana Slovaciae II.: Registra supplicationum ex aetis pontifieum Romanorum res gestas Slovaeas illustrantia 1.Trnavae - Romae 2009 (ďalej MVSI II/l), s. 102, č. 127; Marek, Miloš (ed.): Monumenta Vaticana Slovaciae III.: Registra Vaticana ex aetis Clementis papae VI. res gestas Slovaeas illustrantia 2. Tmavae - Romae 2010 (ďalej MVSI IIII2l, s. 161- 163, č. 116. Mályusz E.: Egyházi társadalom, s. 60; Glejtek, M.: Príspevok k výskumu organizačnej štruktúry Spišskej kapituly, s. 44 - 45; Radzimiňski, Andrzej: Duchowieňstwo kapitul katedralnyeh w Polsee XIV i XV w. na tle porównawezym: Studium nad rekrutacja i drogami awansu. Toruň 1995, s. 71. Praktické povinnosti neskór prešli na sukeentora, ktorý sa v Spišskej kapitule prvýkrát spornína v roku 1345. Magyar Országos Levéltár, Budapest, Diplomatikai Levéltár (ďalej MOL DL) 84689. akrem otvárania a zatvárania brány sa staralo zvony, devocionálie, knihy a ich opravu, ako aj o udržiavanie poriadku a čistoty." Za uvedenými hodnostármi sa v menoslovoch uvádzali ostatní kanonici, ktorí boli označovaní termínom presbiter (1275, 1286). Jeden z nich už v 13.storočí zastával funkciu dekana. Prvýkrát (bez konkrétneho mena) je spomenutý v roku 1282,36konkrétne (Štefan) v roku 1286.37 Podrobnosti o náplni funkcie poznáme až z novovekých prameňov." Skutočnosť, že žiaden kanonik nenesie titul dekana pri volbách v rokoch 1301a 1323,sa dá interpretovať tak, že šlo o funkciu pre vnútornú potrebu kapituly nedóležitú, zabezpečujúcu skór činnosti spájané so svetskými záležitosťami. Funkcia dekana sa v Spišskej kapitule nespomína počas celého 14. storočia. akrem lektora, kantora, kustóda a dekana sa v Spišskej kapitule vB. storočí neobjavujú žiadne iné hodnosti ani funkcie. Náplň ich činnosti sa vyvinula prirodzenou potrebou zabezpečiť chod inštitúcie kapituly nielen po stránke duchovnej, ktorá bola prioritná, ale aj z hladiska hospodárskeho a funkcie hodnoverného miesta. S obsadzovaním kanonických prebend je zviazaná aj otázka výberu a menovania kanonikov. V prameňoch z najstaršieho obdobia sa o tom zachovali kusé správy, ktoré je potrebné analyzovať dókladnejšie, neraz aj pomocou par alel. Úkon obsadenia obročia pozostával zo štyroch častí, Prvou bolo navrhnutie kandidáta tpresentacio), ktoré patrilo patrónovi beneficia. Ďalšie kroky už náležali duchovnému predstavenému. Prvým bolo oznámenie (proclamacio) kandidáta verejnosti a následnou časťou procesu menovania kanonika bola investitúra tinstitucio, inoestituro). Nakoniec došlo k fyzickému vovedeniu kandidáta na mieste tintroduccio in corporalem possessionems." Prevedenie týchto krokovv praxi konkrétnymi Iudrni bolo závislé od miestnych zvyklostí,"? ale spočiatku 35 Mályusz E.: Egyházi társadalom, s. 60 - 61; Glejtek, M.: Príspevok k výskumu organizačnej štruktúry Spišskej kapituly, s. 45 - 46. 36 Nagy, Emericus et al. (edd.): Codex diplomaticus patrius I. - VIII. Gyéír, 1865 - 1873. (I. v.), Budapest 1876 - 1891. (VI. - VIII.). (CD verzia, Arcanum Adatabázis 2004) (ďalej CDP), tu VI., s. 280 - 281, Č. 202. 37 Hradszky, J.: Initia, s. 310 - 318 38 Glejtek, M.: Príspevok k výskumu organizačnej štruktúry Spišskej kapituly, s. 48 - 49. 39 Hrdina, Jan: Jak klerik k beneficiu přišel: Uvádění duchovních k nižším obročím ve střední Evropě ve 14. - 15. století. In: Nodl, Martin - Šmahel, František (edd.): Rituály, ceremonie a festivity ve střední Evropě 14. a 15. století: Colloquia mediaevalia Pragensia XlI. Praha 2009, s. 348. 40 Príklady zo západnej Európya Polského krářovstva uvádza Radzimiňski, Andrzej: Duchowieňstwo kapitul katedralnych, s. 169 - 182. 107 prináležali biskupovi, poťažmo prepoštovi." Hoci patrónom Spišského prepoštstva bol král, tento patronát sa nepreniesol na kanonikáty. Dóvody tkvejú vo formovaní vnútornej štruktúry prepozitúry, keď k emancipovaniu kapituly došlo o niekolko dekád neskór a tá prebiehala plne v medziach trojuholníka ostrihomský arcibiskup - prepošt - kapitula. Dokladom absencie královského patronátneho práva na prebendy v najstaršom období je zmienka o fundovaní beneficií prepoštom Matejom, čo potvrdil ostrihomský arcibiskup Benedikt." Bez potvrdenia arcibiskupom sa zaobišlo vytvorenie šiestich nových kanonikátovv kapitule v roku 1282.43 Dikcia listiny poukazuje na to, že tento úkon prebehol v réžii prepošta Lukáša. Podrobnejšie informácie o spósobe menovania kanonikov prináša listina ostrihomského arcibiskupa Vladimíra z roku 1286, ktorou rieši spor medzi kanonikmi a prepoštom Iakubom.?" Kanonici sa okrem iného sťažovali, že prepošt Jakub krátko po svojom potvrdení zabral kanonickú prebendu a po ósmich mesiacoch ju udelil svojmu synovcovi (tiež Jakubovi). Jakub vyhlásil, že tak urobil s dovolením kapituly, čo podlá vlastných slov mohol doložiť listinou. Kanonici však oponovali, že s udelením prebendy súhlasili zo strachu pred prepoštom. Z týchto príkladov vyplýva, že prepošt mohol menovať kanonikov do ním novovytvorených prebend bez akýchkolvek obmedzení. Matej a Lukáš pri svojich fundačných aktoch vykonali všetky štyri kroky, z ktorých sa skladalo ustanovenie kanonika. Každé ďalšie menovanie existujúcej prebendy bole sprevádzané súhlasom ostatných kanonikov. Tieto udalosti boli spojené s druhou fázou obsadenia obročia. Priebeh investitúry do prebend zatial nie je v prameňoch týkajúcich sa Spišskej kapituly dokladovaný a k poslednej fáze sa zachovala len jediná správa z roku 1360. Prepošt Dominik vo svojej listine uviedol, že Pavlovi z Ofšavice udelil kanonikát podaním prepoštského klobúka - biretu." Tento postup plne korešponduje so spósobmi vo vtedajšej kresťanskej Európe/" 41 42 43 44 45 46 108 Zachorowski, Stanislaw: Rozwój i ustrój kapitul polskich w wiekach šrednich. Kraków 2005, s. 70 - 71. SASK 11/1/13. Hradszky, J.: Initia, s. 307 - 308. Ibid., s. 310 - 318. SASK10/2/25: ...teque de eisdem per birretum nostrum canonicate investimus ... Hrdina, J.: Jak klerik k beneficiu přišel, s. 354 - 355; Hrdina, Jan: O klobouku, klericích a patronovi: Netradiční forma prezentace plebána k farnímu beneficiu pražské diecéze na počátku 15. století. In: Hrdina, Jan - Zylinská, Blanka (edd.): Cirekvní topografie a farní síť pražské cirkevní provincie v pozdním středověku: Colloquia mediaevalia Pragensia VIII. Praha 2007, s. 203 - 205. V 14. storočí sa Spišskej kapituly dotkla prax pápežských provízií'" a v neskoršom období (od 15. storočia) čoraz častejšie zasahovali do menovania kanonikov ostrihomskí arcibiskupi'" a uhorskí králi." Členovia Spišskej kapituly v 13. storočí Ján, kustód 1262 -1301· Prvé zmienky o kustódovi [ánovi pochádzajú z rokov 1262 - 1263. Listiny spišského župana Michala sa týkali majetkových záležitostí Čakana a synov Vitka v Nemešanoch.ř? V oboch prípadoch bol kustód Ián prítomný ako zástupca hodnoverného miesta Spišskej kapituly. V rovnakej pozícii Ián vystupoval aj v roku 1274, keď spolu s kantorom Harpernom svedčili pri vovedení Dominika a Tomáša do vlastníctva majetku pri Spišskom Podhradí." Zmienka rovnakého charakteru sa viaže k Iánovi v roku 1274 ešte raz, keď svedčil pri spísaní poslednej vole manželky Scheme-ho.52 Podobne bol Ián svedkom aj v roku 1275, keď bol spolu s ostatnými prelátmi prítomný zmierenia sporných stránok v prípade vraždy Benedikta." O rodinných vzťahoch kustóda Iána nás bližšie informuje až konfirmácia kráfovnej Alžbety z roku 1279, ktorou odmenila Iánovho brata za potláčanie druhej vzbury župana Rolanda. V potvrdení sa nachádza zmienka o tom, že predmetnú zem získal Aba za vlády Štefana V. ako náhradu za svoj spustošený majetok v Zalianskej župe. V roku 1282 došlo zo strany Ladislava IV. k potvrdeniu Alžbetinej listiny spolu s predajom Abovej zeme Spišskej kapitule." 47 48 49 50 51 52 53 54 Kowalski, M. D.: Pralaci i kanonicy krakowskiej kapituly, s. 56. Príklad zo Spiša: MVSl II/l., s. 63, č. 47; MVSl III/2., s. 76 - 78, č. 35. Glejtek, Miroslav: Inštitúcia Spišskej kapituly v ranom novoveku: Vnútorné dejiny kapituly v 17.a 18. storočí vo svetle kanonických vizitácií a kapitulných štatútov. Dizertačná práca. Vedúci dizertačnej práce: Peter Chrastina. Nitra 2011, s. 102 - 105. Magyar Országos Levéltár, Budapest, Diplomatikai Fényképgyííjtemény (ďalej MOL DF) 272172: Žigmund Luxemburský udelil vakantný kanonikát a faru v Bijacovciach Mikulášovi z Dubovice. Polla, Belo: Stredoveká zaniknutá osada na Spiši (Zalužany). Bratislava 1962, s. 176 - 179, č. 2 a 7. RA II/2- 3., s. 123 - 124, č. 2599. MOL DF 251673; FEJÉR, Georgius (ed.): Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis 1. - XI. Budae 1829 - 1844 (CD verzia, Arcanum Adatabázis 2004) (ďalej CDH), tu VII/S., s. 396 - 397, č. CCLI1. RDSl 1., s. 246, č. 536. RA II/2- 3., s. 286 - 287, č. 3137. 109 Ďalšie informácie O kustódovi [ánovi a jeho príbuzných pochádzajú až z prelomu 13. a 14. storočia a vznikli v súvislosti s násilnou smrťou Iánovho brata Abu, ktorého zavraždil Ladislav, švagor Abovho zaťa Michala." Poslednou správou o Iánovi je známa listina Spišskej kapituly z 20. septembra 1301, ktorou oznámila pápežskému legátovi Mikulášovi priebeh a výsledok volby nového spišského prepošta po smrti biskupa Iakuba.ř" Keďže po tomto dátume sa Ián v prameňoch už neobjavuje, móžeme konštatovať, že v hodnosti kanonika kustóda Spišskej kapituly pósobil úctyhodné štyri dekády. Kustód Ián pravdepodobne nepochádzal zo Spiša. Jeho póvod azda možno hfadať v Zalianskej župe, kde spustošili majetok Ebergény jeho bratovi Abovi. Aj vďaka Iánovej hodnosti získal Aba od Štefana V. zem pri Bystranoch. V neskoršom období na Spiši pósobili Abovi potomkovia, štyria synovia a dcéra. Do roku 1274 sa hlási mandát Ladislava IV., ktorým nariadil Spišskej kapitule svedčiť pri vovedení Bohumírovcov do majetkov vo východnom Liptove." Kapitula príkaz vyplnila a vyslala svojho kustóda Karola. Informácia z tejto listiny prerušuje pósobenie kustóda Iána. Predmetný mandát a listina Spišskej kapituly sú však falzá, a preto zmienka o Karolovi je len fikci ou falzátora na základe neskorších správo kustódovi takéhoto mena." Nehodnovernosť kustóda Karola dosvedčuje aj položenie zmienok na časovú os. Svedectvo o vovedení Bohumírovcov vystavila Spišská kapitula 11.júna a nasledujúce zmienky o Iánovi pochádzajú z 15. a 16. júna toho istého roku." Ku kustódovi Iánovi sa viaže ešte jedna správa (op ať) z roku 1274. Vtedy sa totiž riešil hraničný spor medzi Spišskou kapitulou a Sasmi zo Spišského Podhradia. Výsledkom bola spísomnená dohoda o spoločných hraniciach s uvedenou metáciu, ktorá ako jeden z orientačných bodov uvádza medzník pri velkej ceste oproti domu kustóda Iána."? Táto zmienka okrem pósobenia Iána dokladuje aj jeho rezidenciu pri Kostole sv. Martina na Spišskej kapitule, povinnosť, ktorá bola v nasledujúcich rokoch kanonikom pripomínaná." 55 56 57 58 59 60 Podrobný rodokmeň rodiny do začiatku 14. storočia Labanc, P.: Spišskí prepošti do roku 1405, s. 172. RDSll., s. 39-41, Č. 28. RA III2-3., s. 87, Č. 2500. V Spišskej kapitule pósobil kustód Karol v rokoch 1316 (RDSlII., s. 71-72, e.uo až 1327 (Almási, Tibor (ed.): Anjou-kori oklevéltár XI. Budapest - Szeged 1996, s. 25, Č. 39; DL 60196). RA III2-3., s. 95 - 96, Č. 2518; RA III2-3., s. 123, Č. 2599. RA III2- 3., s. 95 - 96, Č. 2518: ... iuxta eandem magnam viam contTa curiam Iohannis custodis est meta rerree ... 61 110 RDSll., s. 277 - 278, Č. 620. kantor 1262 - 1275 . Prvú zmienku o tomto hodnostárovi Spišskej kapituly možno nájsť v listine spišského župana Michala z roku 1262, ktorý potvrdil delenie majetku Čakana a synov Vitka. Harpern (Aharpero) bol svedkom rozdelenia spolu s opátom zo Spišského Štiavnika, kustódom Iánom a Petrom, ktorý zastupoval prepošta." Spolu s kustódom Iánom svedčil v roku 1274 aj pri vovádzaní Dominika a jeho príbuzných do majetku pri Spišskom Podhradí." Najbohatšie informácie k pósobeníu Harperna v Spišskej kapitule prinášajú dve listiny z rokov 1265 a 1268. Prvú z nich vydal samotný Harpern so spoločníkmi ohladom desiatkov z Torysy'" a druhú ostrihomský arcibiskup Filip, keď riešil spor o platenie desiatkov medzi spišskými farármi a prepoštom Mutimírom." Oba písomnosti uvádzajú, že Harpern bol zároveň aj farárom v Spišskom Podhradí. Poslednou zmienkou o Harpernovi je listina Spišskej kapituly z roku 1275,v ktorej vystupuje ako svedok pri riešení konfliktu ohladom smrti Benedikta." Neskoršie správy o kantorovi Harpernovi sa nezachovali a nepoznáme bližšie ani jeho rodinné vzťahy. Harpem, Jakub, lektor 1275 - 1284 . Najstaršiu zachovanú správu o lektorovi Jakubovi obsahuje listina Spišskej kapituly dosvedčujúca riešenie sporu o zabitie Benedikta z roku 1275.67 podobného charakteru je aj informácia z roku 1277,podlá ktorej sa Jakub spolu s levočským farárom Henrichom snažil vyriešiť spor medzi kapitulou a Sasmi z Ruskínoviec." Viac podrobností o Jakubovi poskytujú pramene vydané v roku 1278.Keďže im bola dostatočná pozornosť venovaná na inom mieste,"? obmedzím sa tu na ich stručné zhrnutie. V uvedenom roku král' potvrdil majetkovú akvizíciu lektora Jakuba a jeho bratov Stanislava a Iána, keď od príbuzných bývalého spišského prepošta Mateja odkúpili Ordzovany. V čase transakcie bol Jakub nielen lektorom Spišskej kapituly, ale zároveň aj farárom v Spišských Vlachoch. Z toho titulu jurisdikčne nepodliehal prepoštovi, ale ostrihomskérnu arcibiskupovi." 62 63 64 65 66 67 68 69 70 POLLA, B.: Stredoveká zaniknutá osada na Spiši (Zalužany), s. 176 - 177, Č. 2. RA II/2-3., s.123 - 124, Č. 2599. SASK11/1/12:Nos Alpemus, cantor ecclesie sancti Martini et plebanus de Suburbio .... SASK10/2/28: ...Harpemo cantore ecclesie sancti Martini et ..O) de Suburbio plebanus ... RDSl 1., s. 246, Č. 536. RDSl 1., s. 246, Č. 536. Schmauk, Michael (ed.): SupplementumAnalectorum terrae Scepusiensis II. Szepesváraljae 1889, s. 14 - 15, Č. X. Labanc, P.: Spišski prepošti do roku 1405, s. 86 - 88. MES II., s. 26, s. 9. 111 Pred svojím zvolením za prepošta sa Jakub objavuje v prameňoch ešte raz. V roku 1283 mu kráfvymenil majetok, pričom ho zároveň označil za svojho kaplana." V tomto privilégiu sa Jakubova kapitulná hodnosť neuvádza, je však pravdepodobné, že ju naďalej držal až do roku 1284. Iakubove zásluhy z potlačovania druhej vzbury župana Rolanda a králova priazeň dávali tušiť jeho ďalší kariérny postup. Ten prišiel v uvedenom roku 1284, keď bol Jakub zvolený za spišského prepošta a v roku 1293 vysvatený za biskupa ad personam." Jakubova rodina ostala po smrti preláta v roku 1301 úzko previazaná so Spišskou kapitulou, o čom svedčí najmá kanonikát jeho synovca Jakuba. Potomkovia Iakubových súrodencovv neskoršom období zastávali viaceré významné cirkevné hodnosti nielen v Uhorskom královstve." Merklin, kanonik 1275, kantor 1279 - 1305 . V roku 1275 vydala Spíšská kapitula listinu, v ktorej zachytila potrestanie Tibora a Ondreja za zabitie Benedikta.?" Výnimočnosť tohto dokumentu spočíva v tom, že v závere sú uvedení ako svedkovia siedmi klerici, medzi ktorými vystupuje aj kanonik - presbiter Merklin. Zakrátko však nahradil v hodnosti kantora Harperna, keďže sa v roku 1279 sporil s obyvatefmi Studenca o platenie desiatkov." V roku 1286 sa Merklin postavil spolu s inými členmi kapituly na odpor voči prepoštovi Jakubovi. Spor riešil ostrihomský arcibiskup Vladimír, pričom ustanovenia dohody sa netýkali len majetkových záležitostí, ale aj otázok jurisdikcie. Ďalších pátnást rokov pramene o Merklinovi mlčia. V júni 1301 svedčil pri delení pánov zo Žehry " a v septembri bol jedným z troch elektorov nového spišského prepošta." Poslednou správou o Merklinovi je listina Spišskej kapituly z 26. júna 1305.78 71 72 CDP V., s. 66 - 68, č. 54. K pósobeniu Jakuba v hodnosti 5.91- prepošta Labanc, P.: Spišskí prepošti do roku 1405, 98. 73 Labanc, Peter: Die Ahnen und Verwandten des Zagreber Bischofs Iohannes von der Zips 74 (1394 - 1397). In: Homza, Martin - Budak, Neven (edd.): Slovakia and Croatia: Historical Parallels and Conections. Bratislava - Zagreb 2013, s. 157 - 169. RDSl 1., s. 246, č. 536. 75 76 77 78 112 MOL DF 272681; Bárdosy, J.: Supplementum 1., 5.151- 153, č. XXXVII. RDSl 1., s. 35, č. 17. RDSl 1., s. 39 - 41, č. 28. MOL DL 63629; RDSl 1.,5.177, č. 376. Listina je poškodená v mieste, kde sa uvádza Merklinova hodnosť. To viedlo V. Sedláka k chybnej identifikácii Merklina ako kanonika. Správne čítanie danej pasáže znie: ...per magistrum Merclinum, ecclesienostre [cantor]e[m] ... Merklin pósobil v Spišskej kapitule tri dekády avšak o jeho póvode nevieme povedať nič bližšie. Azda jediným záchytným bodom móže byť jeho meno, poťažmo jeho forma. Ide totiž o juhonemeckú podobu mena Marek." Presnejšie určenie hosťovskej komunity, z ktorej pochádzal kantor, zatial' presahuje naše možnosti. Urban, kanonik 1275 . Ojedinelou zmienkou o kanonikovi Urbanovi je listina Spišskej kapituly z roku 1275, ktorá v závere vymenúva svedkov dohody kvóli vražde Benedikta."? Žiadne iné pramene klerika Urbana neuvádzajú, preto o ňom nevieme povedať nič konkrétnejšie. Jakub, kanonik 1275 . Posledným členom kapituly, ktorého v roku 1275 uvádza listina Spišskej kapituly, je Jakub." Vzhladom na velký počet kanonikov s rovnakým menom je stotožnenie Jakuba s nimi problematické. S istou dávkou opatrnosti ho móžeme stotožniť s Iakubom, ktorý bol v rokoch 1386 - 1323 zároveň farárom v Spišských Vlachoch. V tomto zozname ho, však, uvádzam samostatne. Štefan, kanonik 1281- 1286 . Na jeseň v roku 1281 predstúpil v Ostrihome pred arcibiskupa Vladimíra kanonik Štefan a žiadal ho o odpísanie dvoch listín spišského prepošta Mutimíra z toho istého roka, ktorými sa v prospech kapituly vzdal polovice príjmov z *Hejmutu, Letanoviec'" a z vinice pri Blatnom Potoku." Ďalšia zmienka o Štefanovi sa nachádza v listine ostrihomského arcibiskupa Vladimíra z roku 1286.84 So Štefanom z roku 1281 možno stotožniť druhého uvedeného. [án, kanonik 1282· Iedným z novoustanovených kanonikov v roku 1282 bol kňaz Ián, ktorý za prepošta slúžil denne svátú omšu s mariánskym oficiom. Z titulu hodnosti kanonika mal poberať desiatky z Hejmutu." Dlho túto prebendu nedržal, pretože už v roku 1286 sa v súvislosti s ňou spomína Eridrich.ř" 79 80 81 82 83 84 85 86 Fleischer, Wolfgang: Die deutschen Personennamen: Geschichte, Bildung und Bedeutung. Berlín 1968, s. 28 - 29; Malec, Maria: Imiona chrzešcijaňske w šriednowiecznej Polsce. Kraków 1994, s. 280 - 28!. RDSI1.,s. 246, Č. 536. RDSI1.,s. 246, Č. 536. SASK6/1/5. SpP Č. 8. MES II., s. 208 - 213, Č. 188; Hradszky, J.: Initia, s. 310 - 318. MOL DF 272896; Hradszky, J.: Initia, s. 307 - 308. MES II., s. 208 - 213, Č. 188; Hradszky, J.: Initia, s. 310 - 318. 113 Jakub, kanonik 1282 - BOI? . Ustanovený za kanonika bol Jakub v júli v roku 1282, keď mu prepošt Lukáš prenechal desiatky z Klčova." Ďalšie osudy tohto kanonika je náročné rekonštruovať, keďže správy o členovi kapituly s rovnakým menom pochádzajú z rokov 1286 a 1301.88 V oznámení volby nového prepošta figurujú traja kanonici s menom Jakub, a preto nie je možné jednoznačne identifikovať, ktorý z nich by mohol byť totožný s Iakubom ustanoveným v roku 1282. Je však pravdepodobné, že členom kapituly v roku 1301 bol. Štefan, kanonik 1282 - 1311 . Prepošt Lukáš pri fundovaní šiestich nových kanonikátov v roku 1282 vymenoval do jedného z nich magistra Štefana. Zároveň mu udelil desiatky z Beharoviec (de superiori villa Sygra) a Vojkoviec (villae Voyta).89 Podlá známej listiny ostrihomského arcibiskupa z roku 1286 sa na spišského prepošta sťažovali dvaja kanonici s menom Štefan."? Jeden z nich bol dekanom kapituly, s ktorým pravdepodobne mažeme stotožniť Štefana menovaného v roku 1282. Ďalšou zmienkou o ňom je až oznámenie o volbe prepošta z roku 1301, pri ktorej bol ostatnými kanonikmi vybratý za jedného z troch elektorov popri kantorovi Merklinovi a kanonikovi Marekovi. Štefan listinu opatril vlastnou pečaťou a vlastnoručným podpisem." V prameňoch Štefan op ať vystupuje až v roku 1310, keď sa za kapitulu sťažoval na postup spišského prepošta Pavla, ktorý bez jej súhlasu predal desiatky zo Smižian v hodnote dvadsaťštyri hrivien Mikulášovi, bratovi Botiza, za desať hrivien." V novembri 1311predstúpil Štefan pred ostrihomského arcibiskupa Tomáša, ktorý sa práve zdržiaval v Levoči a žiadal ho odpísať niekolko listín. Jednou z nich bola listina spišského prepošta Jakuba z roku 1290, ktorou prenechal Kostolu sv. Michala v Markušovciach desiatky z okolitých dedín." Pri tejto príležitosti sa dozvedáme, že kanonik Štefan bol zároveň farárom v zmienenom kostole. Helbrand, kanonik 1282· Ojedinelou zmienkou o kanonikovi Helbrandovi je ustanovenie nových kanonikov z roku 1282, keď prepošt Lukáš vy- 87 88 89 90 91 92 93 114 MOL DF 272896; Hradszky, J.: Initia, s. 307 - 308. ROSIL, s. 39 - 41, Č. 28. MOL DF 272896; Hradszky, J.: Initia, s. 307 - 308. MES II., s. 208 - 213, Č. 188; Hradszky, J.: Initia, s. 310 - 318. ROSIL, s. 39 - 41, Č. 28. ROSIL, s. 355, Č. 828. ROSIL, s. 399, Č. 928. V konfirmácii ostrihomského arcibiskupa Tomáša je chybne vpísaný dátum vydania Iakubovej listiny (1280). Keďže v tom čase Jakub nebol prepoštom, došlo k omylu pisára v jednej cifre letopočtu. delil na jeho prebendu desiatky z Iamníka.?" Neskoršie zmienky o Helbrandovi sa nezachovali, ale na základe mena ho móžeme považovať za spišského Nemca. [án, kanonik 1282· Klerika Iána ustanovil za kanonika prepošt Lukáš v roku 1282. Za príjmy jeho prebendy ustanovil desiatky zo Spišského Hrušova." O ďalšom pósobení Iána v Spišskej kapitule nevieme nič podrobnejšie. iordan, kanonik 1282 - 1328 . Šiestym kanonikom, ktorého ustanovil prepošt Lukáš v roku 1282 bol Iordan. Jeho prebenda mala pozostávať z desiatkov dediny Bolman a Števkovej kúrie.?" Je zároveň jediným novovymenovaným kanonikom, u ktorého poznáme podrobnejšie rodinné súvislosti. Zasvácuje nás do nich najmá listina spišského biskupa Jakuba zo 6. októbra 1294, ktorou povolil postaviť kaplnku v Lomničke.?" Pred biskupa predstúpil kanonik Iordan s bratmi Iúliusom a Arnoldom a švagrom Henrichom z Podolínca. Z týchto rodinných vzťahov vyplýva, že [ordan bol synom Iána z Hrhova." V listine sa uvádza, že Iordan nebol len kanonikom, ale aj farárom v Spišskom Hrhove, kde patronátne vykonávali právo jeho príbuzní. Iordan bol členom zboru kanonikov, ktorí v roku 1301 súhlasili s výberom nového prepošta Pavla a ako sa dozvedáme zo subskripcie, nedržal vlastnú pečať ani nevedel písař." O tom, že Iordan okrem prebendy v Spišskej kapitule držal aj úrad farára v rodnom Hrhove svedčí listina hodnoverného miesta z roku 1316 zachytávajúca vyplnenie testamentu Iordanovho bratranca Iána, ktorý ho okrem svojho príbuzného nadiktoval aj kustódovi Karolovi.ř'? V roku 1299 došlo z iniciatívy spišských Sasov a s vedomím biskupa Jakuba a královského dvora k založeniu kartuziánskeho kláštora na Skale útočiska pri Letanovciach.''" Predstaveným spišských Sasov bol v tom MOL DF 272896; Hradszky, J.: Initia, s. 307 - 308. MOL DF 272896; Hradszky, J.: Initia, s. 307 - 308. MOL DF 272896; Hradszky, J.: Initia, s. 307 - 308. CDP VI., s. 408, č. 302. Labanc, Peter: Vývoj šfachty na Spiši do začiatku 14. storočia. Trnava - Kraków 2013, s. 50 - Sl. 99 RDSl 1., s. 39 - 41, č. 28. 100 RDSl II., s. 7l- 72, č.114 - 115. 10 1 K založeniu podrobnejšie Rácová, Naďa: Die Urnstánde der Stiftung des Kartáuserklosters auf dem Lapis Refugii. In: Homza, Martin - Kucharská, Veronika - Kuzmová, Stanislava - Rácová, Naďa (edd.): Central European Charterhouses in the Family ofthe Carthusian Order. Levoča - Salzburg 2008, s. 93 - 105. 94 95 96 97 98 115 čase Jordanovbratranec nesúci rovnaké meno, jordan.ř" Podporu rodiny v prospech kláštora potvrdzuje aj akt z roku 1322, keď vtedajší prepošt Henrich prenechal kartuziánom desiatky z *Jánusoviec, ktoré predtým k Iordanovej prebende pripojil prepošt Pavol.ř" Na sklonku zimy v roku 1323 prebehla ďalšia volba spišského prepošta, ktorej spósob korešponduje s tou z roku 1301. Kanonici spomedzi seba vyvolili zbor elektorov (tentoraz piatich), ktorí po spoločnej diskusii vybrali za nového prepošta bosnianskeho prepošta Iána, ledným z elektorov pri volbe v roku 1323 bol aj [ordan z Hrhova, ktorý tak ako v roku 1301 písať nevedel, ale tentoraz pripojil vlastnú pečat.'?" Posledné správy o kanonikovi Iordanovi pochádzajú z rokov 1326 a 1328, pričom v oboch prípadoch vystupuje len ako svedok vydania listiny. Po vyše štyridsiatich piatich rokoch jeho pósobenia v Spišskej kapitule sa z prameňov vytráca. Jakub, kanonik 1285 - 1339 . Okolnosti menovania tohto kanonika boli jedným z dóvodov, prečo sa siedmi kanonici Spišskej kapituly obrátili na ostrihomského arcibiskupa Vladimíra so sťažnosťami na svojho prepošta Jakuba. Toho obvinili, že na osem mesiacov od svojho ustanovenia ponechal jednu kanonickú prebendu vakantnú a následne do nej vymenoval svojho synovca Jakuba. Nomináciu mu ostatní kanonici údajne odsúhlasili pod nátlakom.ř" K datovaniu začiatku Iakubovho kanonikátu treba len doplniť, že prepošt Jakub bol zvolený v roku 1284, pravdepodobne na jar,'?" a ak si spomenutú prebendu ponechal osem mesiacov, jej udelenie synovcovi sa udialo najskór na začiatku roku 1285. Hoci rodinným zvázkom prepošta Jakuba som sa podrobnejšie venoval na inom mieste,"" je vhodné stručne priblížiť výsledky genealogického výskumu tejto rodiny. Kanonik Jakub bol synom Iakubovho brata Iána. Túto vetvu rodiny preslávili najmá dve osobnosti - krajinský sudca Jakub a jeho syn Ián, ktorý zastával viaceré významné cirkevné posty vrátane kaločského a neapolského arcibiskupa. Po kontroverznom menovaní za kanonika sa Jakub v prameňoch objavuje až pri volbe nového prepošta v roku 1301. Tu je však jeho identifikácia zložitejšia, keďže v tom čase pósobili traja Iakubovia. Jeden z nich 102 Zsoldos, Attila: Magyarország világi archontológiája 1000 - 1301. Budapest 2011, s. 240; Labanc, P.: Vývoj šlachty na Spiši, s. 44. 103 RDSl II., s. 381- 382, Č. 877. 104 RDSl II., s. 394 - 395, č. 906. 105 MES II., s. 208 - 213, Č. 188; Hradszky, J.: Initia, s. 310 - 318. 106 Labanc, P.: Spišskí prepošti do roku 1405, s. 91. 107 Labanc, P.: Die Ahnen und Verwandten, s.157 - 169. 116 bol farárom v Spišských Vlachoch a stotožnenie s Jakubovým synovcom treba vylúčit.'?" Zostane však nedoriešenou otázkou, či prepoštov synovec vedel písať, či nie. To je jediný pozorovatefný rozdiel medzi zvyšnými dvomi kanonikmi Spišskej kapituly, ktorí v nej pósobili v roku 1301.109 Fridrich, kanonik pred 1286 . Jedinou správou o ňom je zmienka v listine ostrihomského arcibiskupa Vladimíra z roku 1286. Kanonici sa sťažovali, že Jakub odňal Fridrichovi prebendu, ktorá bola ustanovená v roku 1282 prepoštom Lukášom. Jej držitel mal denne slúžiť omšu za spišského prepošta.ř'" Ďalšie správy o kanonikovi Fridrichovi sa nezachovali .. Marek, kanonik 1286 - 1311 . Prvá zmienka o kanonikovi Marekovi pochádza z roku 1286, keď ostrihomský arcibiskup Vladimír usporadúval naštrbené vzťahy medzi spišským prepoštom a kanonikmi.!" Neskór v roku 1289 ho pramene zachytávajú pri plnení úloh vyplývajúcich z pozície Spišskej kapituly ako hodnoverného miesta. Spolu s Petrom, synom Šimona, svedčil na príkaz krála Ladislava IV. pri vovedení Rikolfa do vlastníctva Torysy.1l2 Bližšie Marekove rodinné súvislosti vieme rekonštruovať až na základe donácie Ondreja 111., ktorou odmenil služby jeho i jeho brata Michala. Obaja synovia Gurethe-ho získali zem Korytné pod Spišským hradem.'!' Dóvodmi boli Michalove bojové zásluhy v ťažení proti Albrechtovi Habsburskému, rakúskemu a štajerskému vojvodovi.!" a Marekove diplomatické misie. V uvedenej donácii z roku 1297 označuje Ondrej III. Mareka za svojho kaplána, čo poukazuje na jeho významnú pozíciu. Tento titul v roku 1283 použil Ladislav IV. pre lektora Jakuba, ktorý sa neskór stal spišským prepoštom. Titul královského kaplána použil král v súvislosti s Marekom aj v roku 1300, keď mu spolu s bratom udelil slobody, aké požívali ozajstní šlachtici kráfovstva a zároveň ich vyňal spod právomoci spišského župana a kastelána Spišského hradu. HS Zdá sa teda, že Marek bol spolu s bratom týmto aktom nobilitovaný.!" 108 Labanc, P.: Spišskí prepošti do roku 1405, s. 90 - 91. Ego magister Iacobus canonicus ecclesie sancti Martini de $cypes huic eleccioni inteifui, consensi, per manus Marci. Hradszky, J.: Initia, s. 307 - 308 MES II., s. 208 - 213, Č. 188; Hradszky, J.: Initia, s. 310 - 318. 109 RDSl 1., s. 39 - 41, Č. 28: 110 111 112 113 114 ll5 116 MOL DL 68763. Bárdossy, J.: Supplementum Kristó, Gyula: Az Árpád-kor Bárdossy, J.: Supplementum Labanc, P.: vývoj šřachty na 1., s. 419 - 424, Č. XCVII. háborúi. Budapest 1986, s. 151-153. 1., s. 446 - 448, Č. CIV. Spiši, s. 86. 117 Na vážnosť Mareka poukazuje aj zápis z volby prepošta v roku 1301.117 Kolégium kanonikov si ho vybralo za jedného z troch elektorov, ktorí mali voliť nového prepošta. Listinu Marek podpísal vlastnoručne a pripojil k nej aj svoju pečať, ktorá sa do dnešných dní nezachovala. Privilegium z roku 1297 si bratia Marek a Michal nechali potvrdiť v roku 1307 od Karola Róberta a poslednú správu o sledovanom kanonikovi nachádzame v listine Spišskej kapituly z roku 1311,ktorou spísomnila dohodu o hraniciach medzi pánmi z Korytného a Vavrincom Čiernym.'!" Gurethe I I I Marek Michal 1286 -1311 1294 -1307 I I I Menhard Kokoš Jakub 1311 1311 1311 I I I Mikuláš Peter 1311 1311-1350 Jediným potomkom Marekovho brata Michala, ktorý sa v prameňoch objavuje aj po roku 1311,je jeho posledný syn Peter, ktorý si rovnako ako jeho otec vybojoval zásluhy v královom vojsku, v ktorom bojoval na Sicílii, či dobýjal Bari.119 Pri pohlade na údaje zhromaždené k Marekovi móžeme pozorovať, že za vlády Ondreja III. mal všetky predpoklady na úspešnú kariéru v králových službách, ktorá by bola sprevádzaná postupom v cirkevnej hierarchii, podobne ako v prípade lektora Jakuba. Dóvod, prečo sa tak nestalo, možno hladat v zmene panovníckej dynastie. Hypolit, lektor 1286 - 1302 . V hodnosti lektora nahradil zvoleného prepošta Jakuba Hypolit. Prvou zmienkou o ňom je listina ostrihomského arcibiskupa Vladimíra z roku 1286, v ktorej Hypolit vystupoval ako stažovatel.P? V prameňoch sa potom objavuje v roku 1295 bez bližších podrobností.P' Na informácie o spoločenskom statuse a rodinných vzťahoch lektora Hypolita je bohatá listina Ondreja III. z roku 1300.122 Král' odmenil služby klerika a jeho bratov. Lamperta, Fulkuša, Ladislava a ďalších príbuzných 117 118 119 120 121 122 118 RDS! 1., s. 39 - 41, Č. 28. RDS! 1., s. 397, Č. 923. eDH 1)U1., s. 765 - 766, č. eeeeI. MES II., s. 208 - 213, Č. 188; Hradszky, J.: Initia, s. 310 - 318. eDP VII., s. 245 - 246, Č. 200. Bárdossy, J.: Supp!ementum 1., s. 449 - 450, Č. ev. (cognati) vyňal spomedzi synov jobagiónov a zaradil ich medzi spišských kopijníkov. Hoci určenie stupňa príbuzenstva synov Dionýza a Štefana s Hypolitom si vyžiada podrobnejší výskum, muselo ísť o spriaznenosť blízku, keďže ich za Hypolitove služby zahrnula priazeň krářa a neskór sa naďalej naňho odvolávali (1302).U3Čosi naznačuje listina Spišskej kapituly z roku 1299, ktorá vzťah Hypolitovho brata Ladislava a synov Dionýza označuje slovom gener, čo v tomto prípade treba preložiť termínom švagory4 Situácia sa tak javí jednoznačne, nezapadá však do nej meno Ladislavovho svokra. Podlá citovanej listiny z roku 1299 ním bol Dionýz (Danuš), avšak podlá listiny Spišskej kapituly z roku 1302 sa Ladislavov svokor volal Zader.125 Nesúlad pramenných informácií sa dá vysvetliť viacerými spósobmi, za najpravdepodobnejší však možno považovať model, v ktorom budeme predpokladať dva manželské zvazky Ladislava. Prvý uzavrel so ženou neznámeho mena, dcérou Dionýza, a druhý s Margitou, dcérou Zadera. Nasvedčuje tomu ešte jedna drobná skutočnosť. S Margitou, ktorú pokladáme za druhú Ladislavovu manželku, sa v prameňoch stretávame ešte raz. V roku 1323 prenechala s manželom isté majetkové podiely dcére a jej manželovi.!" Dotyčným manželom však nebol Ladislav, ale Ián, s ktorým mala pať dcér. Z dospelého veku prinajmenšom jednej z nich mažeme dedukovať skorý koniec zvazku medzi ňou a Ladislavom (krátko po roku 1302) a jej výrazne nižší vek oproti nemu. Zhrnúc vývoj manželského života Hypolitovho brata Ladislava predpokladáme, že Ladislavova prvá manželka (dcéra Dionýza) zomrela niekedy v rokoch 1299 - 1301 a krátko potom si Ladislav vzal za manželku mladšiu Margitu. Tá sa spoločnému životu s Ladislavom zjavne dlho netešila, keďže v roku 1323 spolu s druhým manželom obdarovali dcéru Margitu a jej manžela Mikuláša. Marcel Dionýz I I Hypolit Lampert 1286 - 1302 1299 -1300 Fulkuš I Ladislav 00 1.?~ 1299 - 1300 1299 - 1302 1299 Zader I 2./1. Margita 1302 - 1323 2.00Ján 1323 Po krátkom exkurze venovanom komplikovaným rodinným zvšzkom Hypolitovho brata Ladislava treba uviesť, že posledná zmienka o lektorovi Hypolitovi pochádza z roku 1302. Keďže meno jeho 123 RDSl 1., s. 62 - 63, Č. 82. 124 SASK 3/1/5: ...Petrus et Nycholaus, filii Danus ... quandam terre particulam curie ipsorum immediatate adiacentem cum particula prati pro loeo curie construende racione cognacionis et amicicie eognatis suis eonsencientibus dedissent et donassent genero ipsorum Ladizlao ... 125 RDSl 1., s. 62 - 63, Č. 82. 126 RDSl II., s. 435, č.1003. 119 nasledovníka V hodnosti poznáme až z roku 1321,127 presnejšie určenie konca Hypolitovho lektorátu nie je možné. kanonik 1286 - 1323 . Bezprostredným nasledovníkom prepošta Jakuba v úrade spišskovlašského farára sa pravdepodobne stal ďalJakub. Správy o ňom sú velmi torzovité. Prvú informáciu o ňom podáva listina ostrihomského arcibiskupa Vladimíra riešiaca spor medzi kanonikmi a prepoštom z roku 1286.128V roku 1301bol prítomný pri volbe prepošta Pavla a v subskripcii je uvedený spolu s prezývkou Latinus, čo maže poukazovať na jeho farársky úrad v Spišských Vlachoch (lat. Villa Latina). Jakub mal síce vlastnú pečať, ale podpísal ho jeho spolubrat Štefan.129 Poslednou informáciou o Jakubovi je listina dokladujúca volbu prepošta z roku 1323,keď bol členom užšieho kolégia elektorov. Tentoraz však v subskripcii nevystupuje.P" Nie je vylúčené, že tohto Jakuba by sme mohli stotožniť s kanonikom menovaným v roku 1282.131 Jakub, ší Vavrinec, kanonik 1286 - 1287 . Bol jedným zo siedmich kanonikov, ktorí sa v roku 1286 sťažovali na prepošta pred ostrihomským arcibiskupom Vladimírom.P" akrem kanonikátu držal úrad farára v Spišskej Sobote. Tieto informácie potvrdzuje aj listina prepošta Jakuba z roku 1287,ktorou rieši spor medzi Vavrincom a obyvateImi Matejoviec. Tí si postavili kostol a tým poškodili práva spišskosobotskej farnosti, do ktorej jurisdikčne patrili. Za pomoci arbitrov sa dohodli na odškodnení.!" Gregor, kanonik 1289· Jediná zmienka o kanonikovi tohto mena sa nachádza v listine Spišskej kaptiuly z roku 1289, keď ho vyslala kvóli svedctvu k majetku Višňov v Zemplínskej župe.!" Kunc, kanonik 1299 . V roku 1299 na príkaz krála vyslala Spišská kapitula svojho človeka k vovedeniu Iána, syna Mikuláša, do majetku pri 127 RDSl II., s. 315, Č. 704. 128 MES II., s. 208 - 213, č.188; Hradszky, J.: Initia, s. 310 - 318. 129 Opis a analýzu pečate publikovali RDSl 1., s. 547, Appendix sigillorum photographica, tab. n. 22; Rábik, Vladimír: Stredoveké cirkevné pečate spišskej proveniencie. Sonda do problematiky. In: Gladkiewicz, Ryszard - Homza, Martin (edd.). Terra Scepusiensis. Stavbádania o dejinách Spiša. Levoča - Wroclaw 2003, s. 332; Glejtek, Miroslav: Stredoveká cirkevná pečať - prameň kresťanskej ikonografie. Hradec Králové 2013, s. 158. 130 RDSl II., s. 394 - 395, Č. 906. 131 Hradszky, J.: Initia, s. 307 - 308. 132 MES II., s. 208 - 213, Č. 188; Hradszky, J.: Initia, s. 310 - 318. 133 MOL DF 263053. 134 CDAC XII., s. 482 - 483, Č. 401. 120 Spišskom Podhradí. Spolu s královým človekom Eliášom vyslala k tomuto právnemu úkonu svojho kanonika Kunca (Cuncius).13S Je to jediná správa o ňom. O niekořko mesiacov neskór (v septembri 1301) už kanonikom nebol.!" Mikuláš, kanonik 1299 - 1300 . Informáce o kanonikovi tohto mena sa zachovali z listín spišského župana Balda a uhorského krála Ondreja III., ktoré obsahujú svedectvá o riešení sporu kvóli násilnej vražde Abu, Mikulášovho otca. V Baldovej listine z novembra 1299 je Mikuláš označený iba ako kňaz."" O niekolko týždňov neskór ho král vo svojej listine z 2. decembra tituloval ako kanonika=" a rovnako tak aj v máji nasledujúceho roku.!" V nasledujúcich rokoch kanonika s takýmto menom pramene nepoznajú. Abecedný zoznam členov Spišskej kapituly v 13. storočí Fridrich, kanonik pred 1286 Gregor, kanonik 1289 Harpern, kantor 1262 - 1275 Helbrand, kanonik 1282 Hypolit, lektor 1286 - 1302 Jakub, kanonik 1275 Jakub, kanonik 1282 - BOI? Jakub, kanonik 1285 - 1339 Jakub, kanonik 1286 - 1323 Jakub, lektor 1275 - 1284 Ián, kanonik 1282 Ián, kanonik 1282 Ián, kustód 1262 - 1301 Iordan, kanonik 1282 - 1328 Kunc, kanonik 1299 Marek, kanonik 1286 - 1311 Merklin, kanonik 1275, kantor 1279 - 1305 135 CDAC XII., s. 644 - 645, Č. 510. 136 RDSl 1., s. 39 - 41, Č. 28. 137 Rábik, Vladimír: Spišský župan Baldíuin) (1290 - 1301)a spoločenské pomery na Spiši za vlády posledného Arpádovca. In: Studia Archeologica Slovaca Mediaevalia V., 2006, s. 46 - 47, príloha Č. 3: ..jilii eiusdem comitis Abaa videlicet Nycolaus sacerdos, Petheuch et Stephanus ... 138 RAIII4., s. 234, Č. 4281: ...Nycolao sacerdoti canonico ecclesie beati Martini de districtu Scepesiesi Peteuch et Stephano .filiis ipsius comitis Aba ... 139 RA II/4., s. 242, Č. 4302: ...Nycolaus presbiter canonicus ecclesie beati Martini de Scepes ... 121 Mikuláš, kanonik 1299 - 1300 Štefan, kanonik 1281 - 1286 Štefan, kanonik 1282 - 1311 Urban, kanonik 1275 Vavrinec, kanonik 1286 - 1287 Celkovo sa medzi rokmi 1262 a 1300 podarilo identifikovať dvadsaťdva členov Spišskej kapituly. Z nich piati zastávali hodnosti lektora, kustóda či kantora a zvyšní boli kanonikmi. V prípade jedného člena predpokladám, že po kanonikáte získal hodnosť kantora (Merklin). Na základe zistených časových relácií je velmi problematické analyzovať priemernú dížku pósobenia jednotlivých členov kapituly. Akékořvek výsledné čísla by boli nepresné a zavádzajúce. V tejto súvislosti len poukážem na dvoch Iakubov, Iordana a kustóda Iána. V prípade synovca biskupa Jakuba a Iordana vieme s vysokou dávkou istoty predpokladať, že v čase menovania za členov kapituly boli v nízkom veku. Jakub, ktorý bol pravdepodobne od roku 1284 farárom v Spišských Vlachoch po svojom rovnomennom predchodcovi, a kustód Ián získali svoje prebendy skór v zrelšom veku a dožili sa zrelej staroby. Predložená práca zameraná na organizačnú štruktúru a prosopografiu členov Spišskej kapituly v najstaršom období poukazuje na mnohé ďalšie možnosti výskumu tejto inštitúcie. Intenzívnym štúdiom prameňova paralel sa móže podariť rekonštruovať vnútorné procesy v týchto inštitúciách, ktoré hrali nezastupitelnú rolu v cirkevnej a svetskej personálnej politike stredovekého štátu.l"? Túto skutočnosť potvrdzuje aj Spišská kapitula. Z 13. storočia poznáme prípad lektora Jakuba, ktorého Ladislav IV. v roku 1283 označil za svojho kaplána, a ktorý sa v roku 1284 stal spišským prepoštom a neskór v roku 1293 bol vysvatený za biskupa. Rovnako královským kaplánom bol aj kanonik Marek, o ktorého ďalšej kariére by sa dalo špekulovať nebyť zmeny panovníckej dynastie. Prítomná štúdia je jedným z prvých dielov v mozaike komplexného výskumu dejín kolegiátnej Spišskej kapituly od jej vzniku po jej transformáciu na katedrálnu kapitulu založením Spišského biskupstva v roku 1776.141 140 Hlavačková, Miriam: Medzi královským dvorom a kapitulou. Bratislavskí prepošti vIS. storočí. In: Hrdina, Jan - Maříková, Martina (edd.): Kapituly v zemích Koruny české a v Uhrách ve středověku: Documenta Pragensia Supplementa II. Praha 2011, s. 217 - 218; Kowalski, M. D.: Pralaci i kanonicy krakowskiej kapituly, s. 76 - 77. 141 Na tomto rnieste je potrebné upozorniť na zborník Z dejín Spišského prepoštstva vydaný v roku 2010 pod editorskou taktovkou L. Hrornjáka, kde bolo publíkovaných viacero štúdií, v ktorých bola čiastočne skúmaná história Spišskej kapituly. 122 Gessamtausgabe Die Organisationsstruktur des Zipser Kapitels und seine Mitglieder bis Ende des 13.jahrhunderts Die prosopographische und biographische Forschung der Kapitel gehčrt zu den wenig geforschten Themen der slowakischen Historiographie. Die letzten grčíšeren Arbeiten zum Thema der Kapitel im mittelalterlichen K6nigreich Ungarn sind an der Schwelle des 19. und 20. Iahrhunderts erschienen. Nach mehr als einem Iahrhundert entsteht das Bedůrfnis, die áltere Forschung zu revidieren und zu ergánzen. Die vorgelegte Arbeit widmet sich der Geschichte des Zipser Kapitels von seiner Griindung am Anfang des 13. Iahrhunderts bis ins Iahr 1301.Die Arbeit ist in zwei Teilen geteilt. Der erste Teil behandelt die Struktur des Zipser Kapitels, die zuerst aus Offizien des Lektors, des Kantors, des Kustodus und aus einigen kanonischen Prábenden bestanden hat. Der Anzahl der Offizien hat sich bis zu 16 Offizien an derWende vom 13.zum 14.Jahrhundert entwickelt. Der zweite Teil der Arbeit besteht von Biographien der Mitglieder des Zipser Kapitels, aus denen insgesamt 22 Personen identifiziert wurden. Die Herkunft der Mehrheit der Kapitelmitglieder konnte aufgrund der fehlenden Quellenbasis nicht festgestellt werden. Sonst stammten die Kanoniker aus der Zipser Adelsfamilien (Iakob, Lektor 1278 - 1284; Iordanus 1282 - 1328), oder aus der Gemeinschaft der Zipser Sachsen (wahrscheinlich Harpern 1262 - 1275; Merklin 1275 - 1305). Aus den identifizierten Kapitelmitglieder erreichte nur Lektor Iakob eine grčfšere Karriere, der 1284 zum Zipser Propst gewáhlt und 1293 zum Bischof ad personam geweiht wurde. Ubersetzt von Bernard Jozef Meliš OP 123